Pojďme se teď podívat jen o kousek vedle nebo spíš níže, do sousedního státu Rakousko. Lidé, jezdící sem za prací, k tomu mají své důvody a nás zajímalo jaké. Vyzpovídali jsme nyní už manželský pár, který zde pracuje a 4 roky i bydlí.
Doufáme, že se nenecháte rozhodit „ľúbozvučnou“ slovenštinou, jelikož jde o naších bratov slovákov :-). Co si ale budeme namlouvat, zas tolik rozdílů mezi námi není. Zato ovšem zjistíte, že v Rakousku je vše trochu jinak..
V Rakúsku som začala pracovať v roku 2012 v Schnitzelhaus v Ganserndorfe.
Hľadala som brigádu blízko dediny, v ktorej som bývala. Pátrala som na internete
a napadlo mi, že by nemuselo byť zlé aj susedné Rakúsko, keďže to bolo len 20 kilometrov od nás. Stačilo sa prepraviť kompou na druhý breh a nástupný plat na tejto pozícií bol 1 180 eur. Mala som na starosti obsluhu zákazníkov, prijímanie objednávok a prípravu jedál. O rok na to začal pracovať v Rakúsku aj môj partner (teraz už manžel) Roman. Ten ponuku dostal od kamaráta, ktorý tam bol zamestnaný v reštaurácii, kde sa uvoľnilo miesto na pozícii pomocná sila v kuchyni. Kamarát vedel, že navštevuje kurzy nemčiny a bude ochotný ísť za lepším platom (aj za mnou :-)) mimo Slovensko. Takže nemal nad čím rozmýšľať. Po čase som túto prácu zmenila a pracovala ako au-pair v jednej rodine. Netrvalo dlho a založili sme si rodinu vlastnú, takže teraz som tu na materskej dovolenke.
Moja prvá práca bola dosť náročná na čas, ale celkovo sa mi tam páčilo a všetci sa správali seriózne. Majiteľka bola naturalizovaná Poľka. Ako au-pair sme si s pánom domácim až tak nesadli, bol dosť náladový, nikdy sme sa ale nedostali vyslovene do konfliktu. Manžel zase pracuje v rodinnej reštaurácii, kde sa kladie veľký dôraz na to, aby bola medzi zamestnancami dobrá atmosféra. Má veľmi príjemnú šéfku, no práca je extrémne náročná. Kmitá sa tam od rána, umývanie riadov, príprava šalátov, dezertov a vedľajších pokrmov, v priebehu dňa potom kompletizovanie jedál. Pekne sa tam nalieta.
Ja osobne som nastúpila do Rakúska s priemernou hovorovou nemčinou. Maturovala som z nej na strednej škole a stretla som sa s ňou aj na vysokej škole v jednom semestri. Samozrejme, je trochu iná nemčina v praxi a tá, ktorú nás naučia v škole. Po čase som si na to ale zvykla. Roman bol na tom trochu horšie, dalo by sa povedať, niečo ako falošný začiatočník, no mal šťastie, že kolegovia boli Slováci, takže nemčinu spočiatku ani veľmi nevyužíval. Teraz už nemá problém vybaviť si veci na úrade, v banke či u lekára.
Plusom je vyššia životná úroveň. V globále to znamená viac peňazí na zdravotníctvo, školstvo a dopravu. Na Slovensku sa na túto krajinu vôbec nedoťahujeme. Je to cítiť aj na bežných veciach, ako viac odpadkových košov, čisté a upravené parky, zastávky, ulice... Výnimkou je možno pár mestských častí Viedne, ktoré v čistote prostredia „pokulhávajú“, ale, žiaľ, to sú väčšinou prisťahovalecké časti. Zdravotníctvo je tu tiež úplne niekde inde. Pri bežnom poistení sa nám dostáva skutočne nadštandardná starostlivosť. Keď napríklad manžel čakal pri pôrode, mal k dispozícii jedlo, ovocie, kávu, čaj, malinovky. Ja som mala samostatnú izbu s vaňou, voňavou kúpeľňou a po ruke absolútne všetky veci pre seba aj dieťa. Na starosti ma mala pôrodná asistentka, ktorá mi venovala všetku pozornosť.
Samozrejme, sú veci, nad ktorými človek zalamuje rukami. Služby ako kaderníctvo či masáže sú výrazne drahšie a mať auto je tiež celkom luxus, každoročné kontroly a poistenie sú nehorázne drahé. A ešte po ľudskej stránke sa nám Rakušania zdajú byť trochu „studené čumáky“.
Dostávame tu minimálnu mzdu (cca 1 200 eur v čistom) plus 8 eur za hodinu nadčasu. A zo zákona je tu bežné, že dostávame 13. a 14. plat automaticky. Takzvané „dovolenkovné“ a „vianočné“.
Žijeme v priaznivej dobe, prakticky nepotrebujete nič, len chcieť. Zamestnávateľ za vás platí všetko a nahlási vás v zdravotnej poisťovni. Pokiaľ tu chcete aj zostať bývať, je potreba si nahlásiť na mestskom úrade trvalé alebo prechodné bydisko. To je všetko.
Líbí se Vám článek? Sdílejte se svými přáteli
