A keby len to :-)
Odskočili sme si preňho na susedné Slovensko, a to rovno do Vysokých Tatier. A „bratranec Tatranec“, ako ho sem-tam niektorí kamaráti prezývajú, nám prezradil, ako sa brigáduje ľuďom bývajúcim/dochádzajúcím/ubytovaným v horskej oblasti aj na iných pozíciách, ako je lyžiarsky inštruktor.
Odporúčame prečítať všetkým, ktorí sa odhodlávajú nejakú tú zimnú či letnú brigádu v horách vyskúšať, ale napríklad aj rodičom detí, ktorí plánujú dať raz svoje dietko, či sami seba, do lyžiarskej školy. Zabaľte sa do deky, predstavte si zasnežené kopce a inšpirujte sa... Takto sa v Tatrách maká!
Tu, kde bývam, sú prevažne všetky brigády v cestovnom ruchu. Ja som začal v športovom obchode v Starom Smokovci. A rok po roku nasledovali ďalšie a ďalšie, vždy je tu čo robiť . Obsluhoval som v požičovni lyží, ale aj atrakcie, ako sú kolobežky, horské káry, bungee trampolíny či člny na Štrbskom plese. V medzisezónach robíme technické práce okolo atrakcií a lyžiarskej školy ( zbaliť letnú sezónu, nachystať zimnú). A, samozrejme, na základe kurzov, ktoré som si urobil, som sa venoval aj inštruktorstvu lyžovania a obsluhe vleku.
S kamošom sme v Kitzbuhlu učili školu z Londýna
Momentálne už štvrtú zimu po sebe pomáham pri stavbe Ľadového dómu na Hrebienku. No a čo nevidieť máme predsezónne stretnutie inštruktorov lyžovania :-).
Ja som tam na pomocné práce pri hrubej stavbe a podobne. Sochy a umelecké veci robia profesionáli.. Ide o najpríťažlivejšiu atrakciu v zime, tento rok je inšpiráciou Gaudiho Sagrada família, niečo nádherné z neskutočných 180 ton ľadu. Už o chvíľu máme oficiálne otvorenie, som rád, že som sa na tomto kráľovstve mohol z časti podieľať aj ja.
Stavba ľadového dómu
V prvom rade treba absolvovať kurz inštruktora:-). Ten sa nerobí v lyžiarskych školách, ale v akreditovaných vzdelávacích inštitúciách. V základnom sa ide úplne od začiatku, je to 9 dní „makačky“ aj na najmenších detailoch tak, aby to klient správne pochopil. Ja mu to musím, samozrejme, vedieť dostatočne jasne ukázať, takže niekedy aj trošku preháňame. Ale nie je sa čoho báť, poznám prípady, kde urobil úspešnejšie skúšky človek, ktorý stál prvýkrát na lyžiach na začiatku kurzu, ako ten, čo už „vedel“, pretože veľakrát sa ľahšie učia nové veci, ako odstraňujú roky vžité, ale nesprávne návyky. Tých, čo to nezvládnu, čakajú opravné skúšky. Na konci je treba urobiť skúšky z techniky jazdy, metodický výstup (aj v cudzom jazyku - angličtine alebo nemčine), písomný test (história lyžovania, biely kódex atd.). U nás sa z dôvodu veľkej návštevnosti Rusov robí aj test z ruštiny. Tak aby sa s nimi človek dohovoril v rámci výuky. Platí, že čím viac jazykov ovládaš, tým lepšie, pretože sem chodia ľudia z celého sveta. U nás berú na kurz už od 16 rokov, ale učiť mimo škôlky môžu až od 18 rokov (právna zodpovednosť). Všetkých „rovnako šibnutých“ prijímame a berieme tak ako všade inde, s otvorenou náručou. Okrem inštruktorov naberáme pravidelne aj vlekárov, ktorí tiež musia mať kurz, a potom ľudí do požičovne lyží, korčúľ, saní a do predajne lístkov.
Veľmi záleží od snehových podmienok, u nás sezóna trvá cca 3,5 - 4 mesiace. Samozrejme, sú silnejšie dni (obdobie od Vianoc do Troch kráľov a potom prázdniny, najmä keď sa stretnú slovenské, české a poľské, tak je to dosť „masaker“...), a potom slabšie obdobia (vtedy jazdím ja :D). V silných dňoch je to bežne 6 hodín denne, čo už je zaberačka, ale poznám ľudí, ktorí odučia aj 9 hodín (tam, kde je aj večerné lyžovanie). Ale, samozrejme, nedá sa to ťahať každý deň...
Baví ma lyžovanie a odovzdávanie informácií, naučiť niekoho niečo nové... Ako inštruktori neučíme len lyžovať, ale sme aj sprievodcovia po stredisku a mňa osobne baví aj rozprávať pikošky o Tatrách, vysvetľovať, ako funguje lanovka, ratrak, ako sa správať na kopci atd... Niekedy rozpravám dlho, ale trápne... :)
Keďže ide o prácu s ľuďmi, tak sa výhody a nevýhody občas prekrývajú, podľa toho, akého má človek klienta :) Keď si sadneme, je to super a niekedy je to: “hmm, ok“... Som rád, že to máme za sebou (profesionalita ale musí byť...). Našťastie, väčšina príde s tým, že sa chce niečo naučiť, a tak sa aj správajú, takže takmer vždy je to super. Spoznáte tu plno skvelých, zaujímavých a pohodových ľudí, ste na čerstvom vzduchu v horách, môžete jazdiť (v hluchých obdobiach, nech nie je predstava, že jazdíme cely deň a „zaplatená osmička“ :)) Sme taká komunita, bežne sa poznáme a zdravíme s inštruktormi z iných škôl. Je to fajn, keď stretneš inštruktora v "uniforme", nepoznáte sa, ale už máte niečo spoločné, pokecáte, pojazdíte... Skrátka, robíte to, čo vás baví. Veľa škôl vrátane tej našej poskytuje aj skvelé benefity, sezónny skipas, tréningy (áno, aj my sa učíme a musíme trénovať:)), ubytovanie, príspevok na kurz atd...
Ako mínus vidím stres z ľudí na zjazdovkách, ktorí si myslia, že vedia lyžovať, ale správajú sa na kopci ako neriadené strely a človek nevie, kam dotyčný v najbližších metroch pôjde, lebo to nevie ani on sám... No a potom počasie, často učíme v snehu, vetre, neraz na jar v daždi... A tiež to, že sme platení od odučených hodín. Keď neučíš, nezarábaš... Stane sa, že sme v stredisku od 8:30 hod do 16:30 hod, odučíme 2 hodiny, tie máme zaplatené, zvyšok času sme tam zadarmo.
Taktiež je potreba si uvedomiť, že je to veľká zodpovednosť. Keď dostanem na začiatku lekcie zdravé dieťa, také ho musím aj vrátiť.
Päťadvadsať na holú, veď ono sa naučí :-D Najlepšie je, keď príde dieťa namotivované s tým, že sa chce učiť. Samozrejme, deti učíme hravou formou, využívame rôzne pomôcky, hráme hry na lyžiach atd.. Ja osobne mám šťastie, že ma majú deti celkom radi:-) Ak sa to niekedy naozaj nedá, zavoláme rodičom, alebo ukončíme výuku skôr (áno, a stojí to peniaze, ale lepšie ako znechutiť dieťaťu lyžovanie na najbližších xy rokov). Je to práca s ľuďmi a väčšinou s tými najmenšími, takže si to vyžaduje citlivý prístup. Veľakrát treba odhadnúť, čo na ktoré dieťa funguje, musíte byť tak trochu psychológ a byť doooosť empatický. Najhorší sú premotivovaní rodičia, ktorí deti vyslovene tlačia do niečoho, čo nechcú. Párkrát sa mi stalo, že prišli s uplakanou ratolesťou, ktorá nechcela, ešte jej šupli dve výchovné po zadku a potom tak tá lekcia aj vyzerala... Dieťa, ktoré absolútne nespolupracuje, dve hodiny sa hádže o zem a z toho hodinu aj pol plače tak, že nevidí cez slzy... To je najhoršie, čo môže byť.
Záver sezóny, kamzíky sa prišli rozlúčiť
Keďže sa dostane k článku aj moja šéfka - nie, chcem pridať :D.
Áno, dá sa slušne zarobiť, ale človek musí byt často na kopci a čím vyššie vzdelanie (lyžiarske, samozrejme) človek má, tým vyšší má plat. V mnohých školách funguje aj príplatok za vernosť, dvíha sa plat podľa odučených hodín, prípadne percento, keď si klient predĺži lekciu.
Sú to hory samotné, príroda, ktorá vás obklopuje od malička. Na brigádach sa všetci poznáme, sme jeden vysokohorský tím :-) A potom, je to skvelý pocit, ak vidíš, keď niekoho niečo naučíš a on sa každým dňom zlepšuje. A vidieť dennodenne šťastie a vďačnosť ľudí, to je to gro. Potom drobné radosti, čo prinesie každý nový deň... A to nielen v práci, ale celkovo tu, v tých našich Tatrách :-)
Líbí se Vám článek? Sdílejte se svými přáteli
